Kostol Sedembolestnej Panny Márie Martin-Sever

Horčičné zrnko

"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi,
ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre,
takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32)

 

Späť na hlavnú stránku

 

AKO SVET PRIJÍMA KLAMSTVÁ

            Tento text predniesol bývalý potratár Dr. Bernard Nathanson (1926-2011) z príležitosti zmeny írskej ústavy v Dubline:
            „Mnohí z vás ste už o mne počuli ako o riaditeľovi najväčšej potratovej kliniky na svete. Táto klinika bola známa pod pekným názvom „Centrum pre reprodukčné a sexuálne zdravie“. Nachádzala sa na východnej strane New Yorku a behom dvoch rokov, odkedy som tam pracoval ako zakladateľ a riaditeľ, sme urobili 60 tisíc potratov. Pod mojím vedením pracovalo 35 lekárov. Klinika bola v prevádzke denne okrem prvého sviatku vianočného od ôsmej hodiny rannej až do polnoci. Počet potratov, ktorý pripadol na jeden deň, bol v priemere 120. Ja osobne som vo svojej súkromnej ordinácii vlastnoručne vykonal ešte asi 15 tisíc potratov, takže cítim zodpovednosť za 75 tisíc potratov. Je to štatistika, na ktorú nie som nijako pyšný, ale myslím, že práve preto moja prednáška na túto tému získa určitú vážnosť a vierohodnosť.
            V roku 1968 sme založili Národnú akčnú ligu za právo na potrat. To bola prvá politická akčná skupina pre potrat v USA. Okrem mňa jej spoluzakladateľmi boli Laurence Lader, feministka Betty Freedanová a vtedajšia politička Carol Brightcerová. Boli sme neuveriteľne malou skupinou s rozpočtom 7500 dolárov na prvý rok našej činnosti. Okrem toho v tej dobe bola potrebná značná dávka drzosti pre hovorenie o potrebe reformy o potrate. Lebo keď sa vtedy robil reprezentatívny prieskum verejnej mienky, bolo asi 99,50 percent Američanov proti legálnemu potratu. Ale my, táto malá skupina s nepatrným rozpočtom a iba so štyrmi angažovanými členmi, sme za krátku dobu dvoch rokov dosiahli, že v štáte New York bol zamietnutý stoštyridsať rokov starý zákaz vykonávania potratov. A o tri roky sme presvedčili Najvyšší súd, aby vydal rozhodnutie legalizujúce potrat vo všetkých ostatných štátoch USA.
            Ako sa nám to podarilo? Je dôležité všimnúť si, aké taktiky sme k dosiahnutiu cieľa použili. Tieto taktiky sa s určitými obmenami používajú stále v celom západnom svete.
            Vedeli sme, že keby sme previedli starostlivý a čestný prieskum verejnej mienky, neuspeli by sme. Médiám a verejnosti sme teda predsunuli klamstvo o tom, že sme urobili prieskum a že skutočne až 50 percent Američanov je za legalizáciu potratu. Vychádzali sme z predpokladu, že ak sa spoločnosti bude predsúvať istý fakt, väčšina ľudí ho skôr či neskôr príjme. Lebo len málo ľudí zotrváva rado v menšine. To bola jedna z našich veľmi užitočných praktík – teda použitie vymyslených, nečestných a dvojznačných prieskumov. Preto by som chcel všetkým, ktorí ma počúvajú, poradiť, aby boli opatrní a kritickí voči všetkým prieskumom, o ktorých čítajú v novinách alebo počujú v správach.
            Rovnako sme si uvedomovali, že výsledok ľahšie dosiahneme, keď situáciu dostatočne zdramatizujeme. Vo falšovaní údajov sme teda pokračovali. Vedeli sme, že počet ilegálne vykonaných potratov v USA ročne je asi 100 tisíc. My sme však opakovane zverejňovali v médiách, že je ich až milión. Tiež sme vedeli, že následkom ilegálne vykonaných potratov v USA zomrie ročne 200-250 žien, my sme však médiám opakovane odovzdávali číslo 10 tisíc. Toto bol veľmi dobrý prostriedok na presvedčenie Američanov, že zákony o zákaze potratov treba zrušiť.
            Dôležitou taktikou bolo i popretie vedeckého dôkazu, ktorý nevyvrátiteľne hovorí, že život začína už počatím. Trvali sme na tom, že nie je možné definovať, kedy život začína – že je to otázka právna, teologická, etická a tiež filozofická, len nie vedecká. Ako lekár a vedec však viem – neverím, ale jednoznačne viem - že ľudský život začína počatím. Neexistuje žiadny bod alebo moment, kedy by nastala zmena z ničoho na niečo, z „neosoby“ na ľudskú osobu.  
            Priznávam, že nechcené tehotenstvo môže byť pre ženu veľmi ťažkou dilemou. Ale zabitie dieťaťa by nemalo byť v žiadnom prípade riešením častokrát sociálneho problému. Som presvedčený, že takáto krutosť je priznaním vedeckej, a čo je snáď ešte horšie, totálnej morálnej úbohosti. Vôbec nemôžem uveriť, že v dnešnej dobe vysielame ľudí na Mesiac, a nevieme nájsť pre nechcené tehotenstvo lepšie riešenie ako ničenie vlastných detí. Myslím, že my všetci sme povinní vyvinúť čo najväčšie úsilie, aby sme našli lepšie riešenie. Riešenie založené na láske, súcite a mravnom ohľade k najväčšej hodnote na svete – k ľudskému životu.
            I keď formálne nie som veriaci, predsa verím z celého srdca v Božskú existenciu, ktorá od nás vyžaduje, aby sme povedali tomuto nekonečne smutnému a nevýslovne hanebnému zločinu proti ľudskosti konečné a neodvolateľné „stop“.“
            Prejav Dr. Nathansona je zvlášť aktuálny práve dnes, keď najmä celý západný svet sa borí s existencionálnym problémom financovania dôchodkov, ktorý súvisí s vymieraním populácie. Paradoxne sme - napriek v súčasnosti nevyvrátiteľným dôkazom o počatí nového života - stále schopní priamo ho likvidovať v lone matky.

            Bližší komentár k technike vykonávania potratu podáva Dr. Bernard Nathanson vo filme Nemý výkrik, ktorý si môžete stiahnuť z www.uloz.to.